Ani koronavírus nám nezabráni, aby sme oslávili  Deň matiek. Za  normálnych okolností by sme v týchto dňoch oslavovali ináč. Slávnostnejšie, veľkolepejšie a hlavne spoločne. Prebiehala by totiž každoročná Školská akadémia, venovaná práve tým našim najkrajším, najmilším a najdrahším....mamám.  Lenže naše mami sú s nami doma a pomáhajú nám s učením ako vedia, vládzu a môžu, popri svojich  každodenných povinnostiach. Možno aj pracovných.  Preto sme si mi, žiaci II.A triedy pripravili pre ne prekvapenie doma. Namaľovali a  nakreslili sme im obrázky, portréty. Najlepšie ako sme vedeli. Mamičky, máme Vás radi a na budúci rok pre Vás aj zaspievame a zatancujeme na veľkom pódiu. Pevne veríme...

Všetci sme si museli zvyknúť na vynimočnú situáciu, naším detičkám   a ich obetavým rodičom sa to naozaj darí, navzájom komunikujeme prostredníctvom aplikácie WhatsApp, SMS alebo mailom. Deti dostávajú hlavne PL na rozvoj komunikácie, grafomotoriky, počúvajú hudbu, spolu so svojimi maminami varia.Okrem toho veľa relaxujú a užívajú si lúče jarného slniečka, čo je v tomto období tiež veľmi dôležité pre imunitu a zdravie. Rodičia odosielajú fotky vypracovaných PL  a našich školákov. Dúfame, že sa čoskoro uvidíme a ďakujeme rodičom že to takto super zvládaj.   Držíme si navzájom palce!

Rodičia niektorých našich žiakov s viacnásobným postihnutím sa aktivujú v rôznych občianskych združeniach, aby pomohli sebe, svojim deťom, ale aj rodičom s deťmi s podobným osudom.

Jednou z organizácii je aj Spoločnosť Downovho syndrómu. Jej poslaním  je pomáhať ľuďom s DS pri ich začleňovaní do života, pri ich vzdelávaní, pracovnom zaradení a využívaní voľného času.

Uskutočňujú  množstvo zaujímavých aktivít, jedno z nich je   vydávanie  časopisu Slnečnica. A práve v marcovom čísle napísali aj o nás. Konkrétne príspevky si môžete prečítať priamo v časopise a bližšie informácie o spoločnosti na https://downovsyndrom.sk/. Aj v našej galérii nájdete fotografie uverejnených príspevkov. Ich autorom srdečne ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

Mgr. Tatiana Gáfriková

Zatvorenie školy  v dôsledku šíriaceho sa koronavírusu a nástup žiakov do domácej karantény,  nás učiteľov  ročníkov 5.-9. postavil pred neľahkú úlohu. Zabezpečiť  vyučovanie tak, aby žiaci veľa nezameškali a i naďalej si plnili svoje školské povinnosti a hlavne,  aby neprišli o pracovné návyky.  Naša úloha je o to náročnejšia,  keďže väčšina žiakov pochádza so sociálne znevýhodneného prostredia a  nemá prístup k dištančnému vzdelávaniu a k  moderným technológiám. Hľadali sme spôsoby   aby sme so žiakmi udržiavali pravidelný kontakt, záujem a motiváciu o vzdelávanie.  Snažili  sme sa vymyslieť systém, ktorý by pomohol čo najviac  žiakom zapojiť sa do diaľkového vzdelávacieho procesu. Naša veľká vďaka patrí  Mgr. Marianne Palkovičovej, odbornej garantke Komunitného centra  na Ladislavovom dvore,  Ing. Monike Vinarčíkovej, terénnej pracovníčke OU v Kozárovciach a Mgr. Eve Sebechlebskej- sociálnej pracovníčke Beva Istota. Prostredníctvom  spomínaných sociálnych pracovníčok učitelia   distribuujú tlačené učebné materiály, ktoré sú zamerané na opakovanie a utvrdzovanie učiva  do rodín.  Teší nás i snaha samotných žiakov,  najmä žiačky VIII.A triedy- Ivetky Rafaelovej, ktorá rozdala pracovné listy zo slovenského jazyka a matematiky žiakom na Koháryho ulici v Leviciach. Učitelia rodičov pravidelne kontaktujú, aby ich motivovali, overili si či všetko funguje ako má, a pomáhali im, keď niečo nevedia alebo majú problémy. 

                                                                                                                   Mgr. Andrea Michalová 

V období mimoriadneho prerušenia školského vyučovania vzdelávanie realizujeme  dištančnou formou v rámci možností žiakov. V našej triede IV.E je to  mailovou a telefonickou komunikáciou s rodičmi, ktorí s deťmi realizujú aktivity najmä v oblasti: jazyk a komunikácia, matematika, človek a spoločnosť a príroda. Odporúčame pracovať s časovým vymedzením individuálnej záťaže so zameraním na precvičovanie, prehlbovanie a opakovanie. Touto cestou je zabezpečená aj spätná väzba. Vďaka tejto výnimočnej situácii sa tešímme, že dochádza k vylepšovaniu vzťahov medzi deťmi a rodičmi a k ich vzájomnému pochopeniu. A tak čítame, píšeme, počítame, rozprávame sa, beháme po vonku, pozeráme filmy, kreslíme, lepíme, varíme, hráme sa, pozorujeme sýkorky ... a máme radosť z každého dňa, pretože sme spolu a je nám dobre.

Deti z nášho školského internátu sa doma ani chvíľu nenudia. Plnia si svedomite svoje školské povinnosti, športujú, pomáhajú s domácimi prácami, hrajú sa s obľúbenými hračkami... Každý deň teda využívajú naplno a nudu nepoznajú.

V našom školskom internáte sa hrávame s deťmi v rámci relaxačnej činnosti rôzne hry a medzi najobľúbenejšie patria námetové hry. Deti s radosťou napodobňujú rôzne povolania a činnosti z bežného života, ktoré sú obohatené o ich jedinečné vnímanie reality. Tieto hry sa s obľubou hrávajú aj doma počas mimoriadneho školského voľna. Vždy sa pri nich skvele zabavia a zažijú množstvo vtipných momentov. Námetov na hru je neúrekom – stačí len dobrý nápad a o zábavu je postarané.

Svedčia o tom aj veselé fotografie, ktoré nám poslali rodičia našich detí a pani vychovávateľky z CDR v Seredi. Ďakujeme, že ste sa nám opäť priblížili momenty z vášho každodenného života doma.

Ing. Danica Karlíková

Tak ako po celý školský rok sú žiaci praktickej školy školy usilovní a aktívni aj v tomto čase, keď do školy chodiť nemôžu. Všetky získané zručnosti si teraz  upevňujú doma a  prispievajú tak svojou pomocou k  chodu domácnosti - varia, pečú, umývajú riady, vešajú prádlo aj šijú. Nezabúdajú ani na pomoc v záhrade a usilovne plnia domáce úlohy, ktoré im zadávajú učiteľky. Zostávajúci  čas využívajú na záľuby ako je kreslenie či šport.

Hoci sme teraz všetci prevažne doma, nesmieme zabúdať ani na pravidelný pohyb. Keďže počasie nám praje a jarné slniečko nás láka von, najlepšie je zacvičiť si na čerstvom vzduchu.

Deti z nášho školského internátu netreba veru do pohybu nútiť. Každú voľnú chvíľu – po splnení školských povinností – vypĺňajú fyzickou aktivitou. Každý si nájde to, čo ho najviac baví a robí mu radosť. Učia sa korčuľovať na kolieskových korčuliach, bicyklujú sa, skáču na trampolíne, hrajú sa s loptou, cvičia na preliezačkách... Na cvičenie sa dá využiť naozaj všetko a fantázii sa medze nekladú.

Dôležité je, že pohyb deťom prospieva a majú z neho radosť. O tom svedčia aj tieto pekné fotografie a šťastné tváričky detí. Ďakujeme a tešíme sa spolu s vami.

Ing. Danica Karlíková

Ale to neznamená, že máme prázdniny. Učíme sa - počítame, čítame, píšeme, kreslíme, maľujeme, vytvárame krásne obrázky, píšeme domáce úlohy. Rozdiel je ale v tom, že všetky tieto činnosti robíme s rodičmi alebo pani vychovávateľkami. Z večera do rána sa z nich stali naši noví učitelia. A musíme povedať, že im to ide  naozaj dobre. My im za to pomáhame doma - upratujeme, prestierame na stôl, pomáhame v záhrade. Veľa času trávime spolu v prírode. Je to pre nás nová, iná situácia, ale myslíme si, že ju zvládame dobre. To ale neznamená, že nám nechýba škola. Chýbajú nám spolužiaci, kamaráti aj pani učiteľka, ktorá na nás nezabudla a pravidelne nám píše, povzbudzuje nám, čo nám aj rodičom veľmi pomáha. Do školy sa tešíme viac, ako kedykoľvek doteraz.  

Spolu to zvládneme, žiaci IV.B triedy, ich rodičia, pani vychovávateľky a pani učiteľky!

Naša krásna planéta Zem má v týchto dňoch svoj sviatok. Už od roku 1970 si ho každoročne pripomíname 22. apríla. Tento medzinárodný deň vznikol na podnet popredných svetových vedcov, ktorí vyzvali ľudstvo ku spoločnému celosvetovému úsiliu  za ochranu Zeme  so všetkým, čo ju robí jedinečnou. Cieľom je chrániť životné prostredie a zachovať úžasné bohatstvo našej planéty  pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi.

V čase normálneho školského vyučovania pripravujeme pre deti v tento deň množstvo aktivít. Naše deti sú však veľmi kreatívne, flexibilné a nezabudli na Deň Zeme ani počas mimoriadneho voľna. Aj deti zo školského internátu si počas „koronaprázdnin“ pripomenuli tento významný deň – každý po svojom, no všetci veľmi zmysluplne. Sadili a polievali kvietky, pomáhali kosiť trávnik, triedili odpad, upratovali, šetrili elektrinou, nakreslili pekný obrázok... Deťom sme poslali aj odkazy na internetové stránky s veselými a náučnými videami na túto tému, ktoré si doma  so záujmom pozreli.

O všetky tieto aktivity sa s nami podelili prostredníctvom pekných fotografií. Ďakujeme rodičom aj pani vychovávateľkám z CDR v Seredi, ktorí nám boli opäť vo všetkom nápomocní a s radosťou s nami spolupracovali.

Ing. Danica Karlíková

V posledných týždňoch sa zmenil denný režim všetkým. Učiteľom, žiakom i rodičom. No aj keď do školy chodiť nemôžeme, vyučovanie pokračuje dištančnou formou. Ani my z 3.A a 4.D nezaháľame. Vďaka skupine v chatovej aplikácii, telefonickým rozhovorom, SMS správam či videohovorom môžeme byť spolu aj na diaľku, spolupracovať a pomáhať si.  Starší i tí mladší každý deň usilovne pracujú na úlohách, ktoré majú zadané. Vypĺňajú pracovné listy, kreslia, prekvapujú nádherne úhľadným písmom či matematickými výpočtami, precvičujú si slovné druhy, poznávajú dejiny i skupenstvá látok  a smelo berú do rúk pravítko, aby sa popasovali s geometriou. A pri nich trpezlivo a s láskou sedia ich rodičia, ktorí nielenže pomáhajú s učením, ale tiež s udržaním pozitívneho naladenia svojich detí, pre ktoré je táto situácia pochopiteľná ťažšie ako pre väčšinu z nás. Fotografie a videozáznamy počas domácej školy zachytávajú, ako svojou usilovnou prácou aj v tejto neľahkej situácii dokážeme ísť vpred. Veľká pochvala patrí všetkým malým bojovníkom a ešte väčšia ich rodičom i pani vychovávateľkám z Centra pre deti a rodiny v Leviciach za podporu a pomoc, ktorou urobili domáce vyučovanie „možným“. Ďakujeme!!

Podobu dnešného vyučovania, ktorú nám doba priniesla, sme si nevedeli dosť dobre predstaviť ani my- vyučujúci, ani žiaci a ich rodičia. Keďže to je niečo nové, s čím sme sa nestretli, úlohou nás učiteľov je hľadať spôsoby a cestičky ako žiakom čo najzrozumiteľnejšie podať učivo, ako skontrolovať zvládnutie učiva. Zvlášť je to náročnejšie u našich žiakov s autizmom, ktorí nevedia prečo musia taký dlhý čas tráviť doma, v domácom prostredí s rodičmi a súrodencami. Je im to ťažké vysvetliť. My- učiteľky týchto detí sa snažíme vo veľkej miere komunikovať s rodičmi a s deťmi prostredníctvom sociálnych komunikácií- Messenger a video komunikácie ZOOM. Pomáha nám to vo vzájomnom kontakte, aby nás deti videli a počuli a mohli pracovať podľa našich pokynov, aj keď na diaľku. Deti sú spätne odmeňované slovne aj prostredníctvom smajlíkov.Tešia sa a motivuje ich to ďalej pracovať. Pre nás- učiteľov týchto detí so špeciálnymi potrebami je to o to náročnejšie, keďže nie sú pre nich učebnice. Vyhľadávame si učebný materiál na rôznych dostupných stránkach, ktoré zohľadňujú potreby a špecifikácie pri výučbe. Prihliadame pritom na individuálne potreby každého žiaka. Touto cestou by sme sa chceli srdečne poďakovať za vzájomnú spoluprácu všetkým rodičom, ktorí si každodenne sadajú k deťom pri učení miesto nás- učiteľov a trpezlivo pomáhajú s vypracúvaním úloh. Taktiež máme spätnú väzbu prostredníctvom fotografií a video záznamov detí pri ich domácej výučbe a pracovných zručnostiach.

Vypracovala: Mgr. Jana Harmanová

Naši žiaci v špeciálnej materskej škole aj napriek nepriaznivej situácií, ktorá nás všetkých zasiahla vo vzdelávaní pokračujú a učia sa doma. Pani učiteľky  škôlkárom každý pondelok posielajú prácu na celý týždeň formou pracovných listov, video záznamov, pesničiek, výtvarných prác. Práce posielame rodičom na facebookovú stránku, ktorú sme si s rodičmi vytvorili. Na stránke spolu komunikujeme, rodičia nám pravidelne posielajú fotky, ako pracujú s deťmi, radia sa s nami, pomáhame si navzájom. Škôlkári sú naozaj veľmi šikovní, sú kreatívni, práce ich veľmi bavia čoho sú dôkazom aj fotografie, ktoré nám posielajú rodičia. Chceli by sme sa touto cestou poďakovať všetkým rodičom našich škôlkárov, pretože sú nám veľmi nápomocní, pravidelne komunikujú s pani učiteľkami, sú veľmi kreatívni a častokrát si so svojimi deťmi robia úlohy navyše, čomu sa veľmi tešíme a ďakujeme im za to veľmi pekne.

Všetkým pani učiteľkám chýbajú všetci naši najmenší žiaci z našej škôlky, sme však radi že ich máme možnosť vidieť aspoň prostredníctvom fotografii. Veríme, že naše „korona prázdniny“ čoskoro skončia a my sa budeme môcť objať a tešiť sa s „našimi deťmi“.  

Už prešiel celý mesiac, čo sme kvôli ochoreniu Korona uzavreli školu. Už štyri týždne sa deti učia doma. II.A trieda nie je výnimkou. Štyria chlapci, druháci, mi   každý deň posielajú videá, na ktorých sú natočení ako krásne čítajú texty z čítanky,  fotia vypracované pracovné listy z matematiky, písania, posielajú  fotky, ktoré dokazujú, že si poctivo prezerajú prezentácie z vecného učiva a testy v programe ALF. Maľujú, kreslia, lepia, väčšinou aj bez toho , aby to dostali na domácu úlohu.  Samko. Maťko, Kubko a Dávidko majú šťastie, že ich maminky sú veľmi, veľmi šikovné, trpezlivé a obetavé. Spolu s deťmi riešia úlohy, ktoré im hneď ráno pošlem do četovej skupiny na Fb. Je radosť pracovať s takouto triedou. Hoci mi ich tváričky, hlasy a gestá neskutočne chýbajú, prostredníctvom práce na počítači sme nestratili kontakt ani v tejto dobe „koronaprázdnin“ Ostáva dúfať, že čoskoro sa všetko skončí a mi si zas môžeme tlesnúť do dlaní, ak sa nám podarí úloha a objať sa keď sa nám zachce.

Mgr. Tatiana Gáfriková, triedna učiteľka II.A

Aj tento rok žiaci súboru Theatro Hora, ktorí už 6 rokov pracuje pri Spojenej škole internátnej v Leviciach,  svojím  krásnym vystúpením na znak poďakovania za dlhoročnú spoluprácu slávnostne otvorili 21. ročník Týždňa slovenských knižníc. V pondelok, 2. marca 2020 sa predstavili   prednesom poézie a prózy, tancom Anjelik môj a zborovým spevom. Vyslúžili si veľký potlesk, slzy dojatia od všetkých prítomných a malú odmenu vo forme šk. potrieb.

Posledný februárový týždeň sa žiaci siedmeho ročníka zúčastnili lyžiarskeho výcviku priamo v srdci Európy – na Krahuliach. Väčšina siedmakov stála na lyžiach prvý krát. Avšak to ich neodradilo. Každým dňom podávali lepšie a lepšie výkony. Ešte zopár takýchto lyžiarskych a huráááááá, ideme na majstrovstvá! ( pozerať sa a povzbudzovať  :) )

                                                                                                                                     Mária Adamcová

Mňam, mňam toasty...

Máte radi toasty? My ich radi máme. Preto sme si ich pripravili počas pracovného

vyučovania. V rámci otvorenej hodiny v autistickej triede II.AU sme upiekli toasty pre kamarátov zo IV.A triedy- triedy p. uč. M. Marcinekovej, aj pre našich kamarátov z vedľajšej triedy I.AU. Pri príprave sme si pomáhali procesuálnymi schémami - kartičkami. Nezabudli sme na syr, salámu i maslo. Aby jedlo bolo zdravšie, ponúkli sme kamarátom nakrájanú zeleninu. Toasty všetkým veľmi chutili. K nim sme si uvarili ovocno - bylinkový čaj. Nakoniec sme si po sebe poupratovali, umyli riady a povysávali. Už teraz sa tešíme na ďalšie varenie.

                                                                                                                 Mgr. Jana Harmanová

Dňa 5. marca sa deti zo školského internátu na chvíľu ocitli vo svete fantázie. Spolu s pani vychovávateľkami navštívili výstavu pod názvom „Sestry“, ktorá sa v týchto dňoch koná v levickej synagóge.

Dve sestry – Anna Sovany a Beata Galambosová v ich spoločnom ateliéri dostali nápad zorganizovať spoločnú veľkolepú výstavu. Jedna z nich namaľovala krásne obrazy zamerané na  známe osobnosti – napr. Charlie Chaplin, Albert Einstein, Marilyn Monroe, John Lennon, Freddie Mercury a mnohí ďalší. Hoci už nie sú medzi nami, sú večnou inšpiráciou mnohých umelcov. Druhá sestra vyrobila pekné autorské bábky spomínaných osobností – maňušky, marionety.

Vstúpili sme do levickej synagógy, čím sme vstúpili aj do ich sveta. Očarila nás ich mravčia trpezlivosť pri vytváraní týchto diel a tá nech je pre naše deti príkladom a pre nás inšpiráciou.

Mgr. Sylvia Jančová

Dňa 4. marca k nám na internát prišiel pán kpt. Ing. Peter Polák z Policajného zboru SR,  aby deťom pripomenul aké je dôležitého dodržiavať pravidlá bezpečnosti na ceste. Táto téma sa týka nás všetkých a je súčasťou nášho každodenného života. Aj chodci sú totiž účastníkmi cestnej premávky a môžu zapríčiniť vážnu nehodu.

Deti boli poučené o tom, že cez cestu prednostne prechádzame len na vyznačenom mieste – priechode pre chodcov. Ale ani tu nie sme vždy v bezpečí a musíme dodržiavať určité pravidlá. Vždy keď prechádzame cez cestu, musíme sa poriadne rozhliadnuť.  Nevstupujeme na priechod keď je vozidlo príliš blízko alebo ide rýchlo a nevieme bezpečne prejsť na druhú stranu.  Prechádzame cez priechod rýchlo, priamo, nezdržiavame sa na ňom, nezastavujeme, kráčame po pravej strane a vždy prechádzame spolu celá skupina. Keď prechádzame cez cestu netelefonujeme, nepočúvame hudbu, nehráme sa s mobilom a pod. Tieto činnosti nás zbytočne rozptyľujú   a nevenujeme pozornosť svojmu okoliu. Dôležité je dbať aj na dobrú viditeľnosť chodcov a používať reflexné prvky.

Po teoretickej príprave si deti utvrdili poznatky aj v praxi – pod odborným dozorom pána policajta a to priamo na priechode pre chodcov v blízkosti nášho internátu. Ak by sme si neboli celkom istí, či vstúpiť na vozovku alebo nie, treba sa riadiť základným pravidlom – na priechod vstupujeme len vtedy, keď už prichádzajúce vozidlo stojí a sme si istí, že nám dáva prednosť. Aj vtedy však musíme byť veľmi obozretní, aby sme sa vždy vrátili domov zdraví a v poriadku.

Ing. Danica Karlíková

Dňa 25. februára navštívil náš školský internát pán Ján Šucha – košikár. Šikovný a pracovitý človek, ktorý prišiel medzi nás, aby deťom porozprával svoj príbeh – ako sa niečo v živote naučiť a dokázať.

Košikárstvo je staroveké remeslo. V minulosti sa ním ľudia živili, dnes sa touto činnosťou zabávajú, skúšajú a objavujú nové veci. Žiaci sa dozvedeli niečo o prírodných materiáloch a pomôckach potrebných k pleteniu, o rôznych technikách pletenia, ohýbania, napájania a zdobenia. Pán Šucha používal pri práci vŕbové prútie, ktoré je dostupné v našom regióne. Často sa používa  aj prírodný materiál pedig, ktorý sa k nám dováža z Ázie. Deťom sme ukázali rôzne predmety – úžitkové aj dekoračné, ktoré sa dajú z vŕbového prútia vyrobiť. Potom sme mohli obdivovať úžasnú zručnosť, kreativitu nášho hosťa a v priamom prenose vidieť pletenie košíka.

A čím by chceli byť naši žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky? Možno práve košikármi. Pánovi Šuchovi ďakujeme za plnohodnotné popoludnie.

Mgr. Sylvia Jančová