Deti z nášho školského internátu veľmi obľubujú pobyt vonku a vychádzky do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Pani vychovávateľky im doprajú dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, čím si posilňujú zdravie a imunitu. Na vychádzkach si pozorne všímame všetko vôkol nás a deti sa vždy niečo nové naučia.

S príchodom jari spolu s deťmi sledujeme prebúdzajúcu sa prírodu a zmeny, ktoré toto pekné ročné obdobie prináša. Pri príležitosti Dňa Zeme sme absolvovali s deťmi množstvo aktivít, ktoré súvisia s týmto významným dňom. Jednou z nich bola aj vychádzka, ktorej cieľom bolo všímať si poriadok v našom meste.

Vyšli sme si do lokality, ktorá sa nachádza vedľa Levického hradu. Pamätníci si iste spomenú na bývalý Dom pionierov na Tureckom rade, z ktorého je dnes už len ruina. Okolie sa zdá z diaľky pekné – s kvitnúcimi kríkmi a stromami, v blízkosti hradného parku a potoka Podlužianka. Mohla by to byť celkom príjemná oddychová zóna, keby... ! Keď sme prišli bližšie, našli sme niečo, čo nás veru nepotešilo. Množstvo nahromadeného odpadu a čiernych skládok. Hoci v našom meste funguje separovaný zber a tiež zberný dvor, stále sa nájdu ľudia, ktorí z nepochopiteľných dôvodov naložia odpad a vyhodia ho kamkoľvek im napadne - hoci aj kúsok od centra mesta. Vysvetlili sme deťom nebezpečnosť a nezodpovednosť takéhoto konania niektorých ľudí a to, akú veľkú ekologickú záťaž to prináša pre našu Zem.

Ako vidno na fotografiách – bol to veľmi smutný pohľad. Veď posúďte sami. Žiaľ, niektorí ľudia si stále neuvedomujú, aké nenapraviteľné škody svojim konaním spôsobujú.

Už od roku 1970 si 22. apríla každoročne pripomíname Deň Zeme. Ide o ekologicky motivovaný sviatok, ktorý nám má pripomenúť našu závislosť na cenných daroch poskytovaných Zemou. Je potrebné si uvedomiť, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto je veľmi dôležité venovať sa otázkam životného prostredia. Cieľom je uchrániť jedinečnosť, pestrosť a bohatstvo našej planéty pre budúce generácie.

Aj deti v našom školskom internáte si spolu s pani vychovávateľkami pripomenuli tento významný deň. Naša Zem zápasí v súčasnosti s veľkými problémami, ale tie vznikajú z maličkostí. Každý môže svojou troškou prispieť k zlepšeniu situácie a najlepšie je začať od seba. Naša krásna planéta si zaslúži pozornosť a ochranu a to nielen jeden deň v roku. Pani vychovávateľky pripravili pre deti množstvo zaujímavých aktivít. Cieľom bolo rozvíjať environmentálne povedomie detí tvorivým a hravým spôsobom. Najskôr sme deťom prostredníctvom pútavej prezentácie a náučných videí priblížili význam tohto sviatku. Deti spoločne vytvorili pekný tematický plagát, riešili zábavné úlohy, pozreli si rozprávku a zaspievali pesničky k tejto téme.

Keďže najmä praktickými činnosťami  majú deti oveľa lepšiu možnosť stotožniť sa s myšlienkou ochrany prírody a životného prostredia, množstvo aktivít sme absolvovali vonku. Deti spolu s pani vychovávateľkami poupratovali areál internátu a aj jeho okolie, kde sa počas zimy nahromadilo množstvo odpadu. Všetci pracovali veľmi usilovne a zaslúžia si veľkú pochvalu. Náš internátny dvor sme si skrášlili vysadením kvietkov, o ktoré sa deti budú starať v rámci ekologickej výchovy.

Poukázali sme deťom tiež na to, že naša planéta je domovom nielen nás ľudí, ale rovnako patrí všetkým živočíchom a rastlinám, ktoré na nej žijú. Bez nich by bol náš život veľmi jednotvárny a smutný. Naše deti sa pravidelne starajú o kŕmidlo pre vtáčiky, ktoré máme vo dvore internátu a keďže majú radi všetky zvieratká, rozhodli sme sa podporiť aj útulok pre opustené zvieratká v Leviciach.

Tohtoročný Deň Zeme v našom internáte sa vydaril - bol pestrý, zaujímavý a plný aktivít. Máme radosť z toho, že sme urobili niečo prospešné a zmysluplné  - deti sa naučili množstvo nových vecí, upratali a skrášlili sme si naše okolie, pomohli opusteným zvieratkám a to všetko nás hreje pri srdiečku. Zem je len jedna a vážme si všetko, čo nám dáva.

Po zime nás čakalo v školskom areáli veľa práce. Príchod jari nás vyhnal pracovať von a zveľaďovať si prostredie našej školy. V rámci hodín pracovného vyučovania sa triedy (VIII.A, IX.A, VII.A, VIII.C) zapojili do upratovania okolia školy. Žiaci hrabali lístie, strihali stromčeky a ruže, zametali chodníky, maľovali v triedach, upratali si balkóny, vysádzali si jarné kvety, upravili záhony s bylinkami a upratali okolie ohniska. Zaslúži sa im veľká pochvala, lebo boli pracovití a snaživí.

Epidémia vírusu Covid – 19 ovplyvňuje všetky oblasti nášho života a to, čo sa nám ešte nedávno zdalo úplne prirodzené, v súčasnosti nemôžeme zrealizovať.

Deti z nášho školského internátu spolu s pani vychovávateľkami v minulosti pravidelne navštevovali obyvateľov Senior House v Leviciach, nacvičovali pre nich kultúrny program a potešili ich aj malými darčekmi. Už v adventnom období sme tradičnú návštevu seniorov museli vynechať -  z dôvodu šíriacej sa epidémie a všetci sme dúfali, že pred Veľkou nocou ich potešíme našou návštevou. Keďže epidemiologická situácia je stále veľmi vážna, nebolo to možné ani v tomto predsviatočnom období. Deti však na starkých nezabudli a  poslali im pekný veľkonočný pozdrav, ktorý vytvorili spolu s pani vychovávateľkami.

Zapriali sme našim seniorom požehnané a pokojné veľkonočné sviatky. A hlavne to najdôležitejšie – veľa zdravia, sily a duševnej pohody v tejto neľahkej dobe. Všetci pevne dúfame, že epidemiologická situácia sa začne konečne zlepšovať a nič nebude brániť tomu, aby sme sa mohli stretnúť aj osobne.

To, že Marec je mesiacom knihy, to  určite viete. Nejde o to, že by sme mali čítať iba v marci, ale čítať by sa malo stále. Dnes veľa detí radšej ide k počítaču ako by mali stráviť čas s knihou v ruke. Čítanie je veľmi dobrým tréningom na pamäť a rozvíja slovnú zásobu. A čím je táto väčšia, tým je človek rozhľadenejší a ma väčšiu šancu uspieť v živote. A aj my sme si pripomenuli aké sú knihy dôležité, veľa sme si čítali a rozprávali o našich obľúbených knihách.

Žiaci z tried s viacnásobným postihnutím absolvovali kondičnú prípravu na veľkonočné sviatky. S pomocou pani učiteliek hľadali na školskom dvore ukryté vajíčka. Každé z detí sa zapojilo do tejto aktivity, lebo odmena, ktorá ich za to čakala stála naozaj za to (skladačky a hračky z kinder vajíčka). Počasie sa vydarilo, žiaci boli v zbieraní veľmi úspešní a spokojní sa pobrali do svojich rodín na slávenie sviatkov Veľkej noci. 

Pri príležitosti Svetového dňa vody sme si 22. marca 2021 s deťmi I.AU, III.AU a ŠKD na Požiarnickej ulici pripomenuli mimoriadnu dôležitosť vody. Deň sme strávili oboznamovaním sa s vodou. Deti si pozreli príbeh dažďovej kvapky a zabavili sa pri zaujímavých aktivitách a hrách s vodou. Nakoniec si v rámci výtvarnej výchovy vytvorili kvapky vody vystrihovaním a lepením z modrého papiera. V ŠKD si deti spoločne vymaľovali plagát, ktorý zobrazuje tento významný deň. Do pripravených aktivít sa všetci aktívne a so záujmom zapájali.

Za Svetový deň vody je označovaný 22. marec. Témou  Svetového dňa vody je pre tento rok ,,Voda a udržateľný rozvoj“. Je dôležité poukázať ako je voda prepojená so všetkými oblasťami života berúc do úvahy to, akú budúcnosť si chceme vytvoriť.

Ľudia potrebujú vodu. Voda má zásadný vplyv na ľudské zdravie. Bez potravy človek vydrží niekoľko týždňov, ale bez vody iba pár dní. Pravidelné umývanie rúk je napríklad jeden z najlepších spôsobov ako odstrániť baktérie a predchádzať tak prenosným ochoreniam. Človek každý deň potrebuje prístup k vode na pitie, varenie a osobnú hygienu.

Tento deň sme si pripomenuli aj v našej triede III.A . Žiaci mali možnosť pozrieť si video a pútavú prezentáciu o význame vody v našom živote. Potom vypracovali pracovný list k téme, ktorú si vypočuli a videli na interaktívnej tabuli. Zaslúžia si pochvalu za správne odpovede a pozorné počúvanie.

„Čítanie knihy je neustály dialóg,

pri ktorom nás kniha oslovuje

a naša duša jej odpovedá“.

/André Maurois – spisovateľ/

Prvý jarný mesiac  marec bol už v roku 1955 vyhlásený za mesiac knihy - s cieľom podporiť záujem o knihy a čítanie. Tento mesiac bol vybraný za mesiac knihy na počesť významnej osobnosti slovenskej histórie – Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil aj zomrel v marci. Bol to národný buditeľ, ľudový spisovateľ, šíriteľ českej a slovenskej literatúry, osvety a vzdelania.

V našom školskom internáte sa pravidelne venujeme čítaniu knižiek. Pani vychovávateľky čítajú deťom zaujímavé príbehy a do spoločného čítania sa zapájajú aj deti, ktoré už vedia čítať. Aj v tomto mesiaci sme sa niekoľkokrát spoločne stretli, vytvorili sme si príjemné prostredie a zahĺbili sa do pútavých knižných príbehov.

Deťom sme prostredníctvom prezentácie a videí zábavnou formou vysvetlili aj proces vzniku a výroby knižky. Dozvedeli sa, kto všetko sa podieľa na tom, aby sa knižka mohla dostať až k čitateľom. Keďže vonku sa pomaly otepľuje a príroda sa prebúdza po zimnom spánku, vybrali sme pre deti príbehy na jarnú tému. Čítali sme si spoločne z knižiek: Žabiatko, Meduška, Bolo raz kuriatko, Veselé vtáčie rozprávky a Ondríkovi priatelia. Do čítania sme zapojili aj staršie deti, ktoré predviedli, aký pokrok v čítaní robia každým dňom.

V tomto mesiaci sme prežili pekné chvíľky s knižkami a opäť sme sa presvedčili o tom, že kniha – najlepší priateľ človeka, by mala zostať našim neodmysliteľným spoločníkom.

Hoci ešte prebiehajú len prvé aktivity projektu, tzv. prípravné práce, už nám je na terase veselo. Aj žiaci totiž priložili ruku k dielu a zúčastnili sa na maľovaní stien terasy. Zatiaľ len základnou bielou farbou. Neskôr, keď farba zaschne, budeme na steny maľovať rozprávkové postavičky akrylovou farbou. Terasa ožije nielen detským krikom, ale aj farbami stien. Na projekte sa podiela Detský fond Cloetta.

22. marca si každoročne pripomíname Svetový deň vody -  tejto vzácnej tekutiny, bez ktorej by neexistoval život.

Slovensko má veľké šťastie, lebo stále máme dostatočné zásoby veľmi kvalitnej vody a aby sme sa dostali k pitnej vode, stačí otočiť vodovodným kohútikom. Zriedka si uvedomujeme jej dôležitosť a nevyčísliteľnú hodnotu. Pitná voda je však veľkým zázrakom a je to dar. Až 40 % svetovej populácie - 3 miliardy ľudí  nemá prístup k pitnej vode. Jej hodnotu a výnimočnosť si uvedomujeme aj v aktuálnej pandemickej situácii, kedy musíme podstatne viac ako inokedy dbať na hygienu.

 Každý rok má oslava Svetového dňa vody nejakú tému a posolstvo. Tohtoročná myšlienka je - „Vážme si vodu“. Tento významný deň sme si pripomenuli aj v našom školskom internáte a pani vychovávateľky pripravili pre deti popoludnie plné aktivít k tejto téme.

Najskôr si deti pozreli zaujímavú prezentáciu o vode a jej dôležitosti pre náš život. Vysvetlili sme deťom kolobeh vody v prírode a spôsoby úpravy vody na pitnú. Pripravili sme tiež degustáciu minerálnych vôd a deti si vyskúšali rôzne „vodné“ pokusy, čo sa im veľmi páčilo. Potom sa zabavili pri vyfarbovaní maľovaniek a výrobou masiek k tejto téme. S deťmi sme sa tiež zahrali hru, v ktorej mali pomocou pantomímy vyjadriť rôzne činnosti, pri ktorých využívame vodu a poukázali sme na to, aké dôležité je vodou šetriť. Spoločne sme si zaspievali pesničku o vode  a jej troch skupenstvách – „Voda, para, ľad.“

Na záver tohto tematického popoludnia sme s deťmi vyšli na vychádzku a našim cieľom bolo všímať si, ako vyzerá okolie vodných tokov v našom meste. No to čo sme našli, nás veru nepotešilo! Na mieste,  v ktorom sa križuje potok Podlužianka s korytom kanála Perec, sa nám naskytol neradostný pohľad na skládku rôzneho odpadu – hlavne nebezpečných plastov. Vysvetlili sme deťom priamo na mieste nebezpečnosť a nezodpovednosť takého správania niektorých ľudí.

Tohtoročný Svetový deň vody v našom internáte sa vydaril a veríme, že deti si z neho odniesli množstvo nových poznatkov a praktických skúseností. A čo je najdôležitejšie, že všetci spoločne si každý deň pripomenieme hlavnú myšlienku tohto dňa – „Vážme si vodu“ a budeme sa k tejto vzácnej tekutine správať zodpovedne.

Pohybové obmedzenia  vychádzajúce z Covidu 19 teraz pociťujú aj žiaci školského internátu. Koncom marca sme sa rozhodli našich žiakov  odvážiť a odmerať. Našim cieľom bolo zistiť, ako sme na tom s váhou resp. s nadváhou. Aj napriek tomu, že určiť nadváhu dieťaťa môže najkvalifikovanejšie pediater, zistili sme, že nie sme na tom práve najhoršie. Každý z nás bol za, aby sme priložili ruky aj nohy k návykom zdravého životného štýlu. / pohyb, stravovanie/. Aby sme viac času venovali  prirodzenému pohybu detí - pohybovým hrám,  rýchlej chôdzi, sezónnym činnostiam. Veď predsa  všetci chceme ostať pekní , zdraví a cítiť sa  iba fit. A komu sa podarí zhodiť kilečká   do konca školského roka? Necháme sa prekvapiť.

Šijem, šijem pomaličky,

košieľku i nohavičky....

... aj tieto slová sme počuli v našej II. AU triede, keďže knihy máme radi a tento mesiac má kniha svoj sviatok. Naučili sme sa krátke básničky a riekanky s pohybom.

Števko zarecitoval báseň: „Chorý ježko“, počuli sme ho cez Messenger, keďže sa učí z domu. Lacko a Miško recitovali báseň od Márie Rázusovej Martákovej: „Môj macík“ . Riekanky s pohybom znázornil Dávidko. Na pracovnom vyučovaní sme si vyrobili sáčkové zvieratká- maňušky, postavy z rozprávok: sliepočka, psík, sova, tiež menšie leporelo, do ktorého sme si nakreslili obrázky. Porozprávali sme sa o knihách, urobili sme si výstavku.

Tak konečne je to tu! Po jarných prázdninách – 8. marca prišiel deň „D“, na ktorý sme všetci tak netrpezlivo čakali. Po vyše dvojmesačnej prestávke a náročnom dištančnom vzdelávaní sa opäť otvorili brány našej školy a školského internátu.

Všetci sme sa tomu potešili – deti, pani učiteľky aj pani vychovávateľky. Veď škola a osobný kontakt nám už veľmi chýbali. Aj deti v našom internáte mali radosť, že sa môžu znova vidieť so svojimi spolubývajúcimi a s pani vychovávateľkami.

Stále nepriaznivá epidemiologická situácia prináša množstvo obmedzení a všetci musíme dodržiavať prísne hygienické opatrenia. Rúška a respirátory sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Keďže niektorých aktivít sme sa museli  zriecť, venujeme sa takým činnostiam, ktoré sú čo najmenej rizikové, aby sme sa chránili pred nebezpečným vírusom.

Deti z nášho internátu veľmi obľubujú pobyt vonku – či už na školskom dvore alebo na vychádzkach do blízkeho okolia. Po dlhej neprítomnosti sa hneď v prvý deň postarali o kŕmidlo pre vtáčiky – vyčistili ho, nasypali chutné slnečnicové semienka a naliali čerstvú vodu. Vyšli sme si aj na vychádzku do okolia – na Levickú kalváriu, okolo historickej budovy Strednej odbornej školy pedagogickej a cestou sme sledovali prebúdzajúcu sa jarnú prírodu. Každý deň tak urobíme niečo prospešné pre svoje zdravie a popri tom sa deti vždy aj niečo nové naučia.

Všetci sa tešíme, že sme opäť v škole aj v našom školskom internáte. Pevne dúfame, že to tak zostane čo najdlhšie  a že sa epidemiologická situácia začne konečne zlepšovať.

Naša škola sa na jeseň zapojila do grantového programu DF Cloetta 2020_12.ročník  a   Správna rada Nadácie pre deti Slovenska rozhodla Náš projekt podporila. Schválená suma z Fondu DF Cloetta 2020_12.ročník je 1 363,00 € .

Projekt "Veselo na terase" je zameraný na podporu mimoškolskej činnosti a práce s deťmi, navštevujúcimi Školský klub detí ako súčasť Spojenej školy internátnej v Leviciach.  Aktivitami   chceme eliminovať nežiadúce prejavy správania žiakov v čase mimovyučovania     a motivovať ich k efektívnej zmysluplnej aktivite. Zameriame sa aj netradičné formy a metódy práce tak, aby sme rešpektovali individuálne potreby našich žiakov, využili potenciál, ktorý sa skrýva v materiáloch a pomôckach a ktoré má naša škola k dispozícii. V priestoroch novovytvorenej terasy plánujeme realizovať hudobno-pohybové aktivity so školským súborom Thatro Hora, relaxáciu a stimuláciu, canisterapiu, voľnočasové hry a činnosti.

Táto doba koronakrízy nám však nepraje a hoci projekt už od januára mal prebiehať, zatiaľ sme sa k realizácii aktivít nedostali. Počas jarných prázdni  plánujeme na terase elektrikárske práce, aby sme mohli zabezpečiť teplo, prostredníctvom elektrických konvektorov zakúpených z prostriedkov projektu. Akonáhle škola prejde na prezenčnú výučbu začneme s realizáciou jednotlivých aktivít tak, ako boli naplánovane. Začneme vymaľovaním priestorov terasy a zateplením podlahy trávovým kobercom. Uvidíme, ako nás korona prekvapí a či projekt stihneme dokončiť počas školského rakoa, ako bol naplánovaný. Držíme si palce.

Jarné a veľkonočné dekorácie   ktoré spríjemnia a zútulnia každý priestor, či už obývačku alebo triedu v škole , a navodia tu pravú jarnú veľkonočnú atmosféru si aj tento rok pripravili žiaci III.A na hodine výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania. A práce sa vydarili. Teraz zdobia našu triedu a pred Veľkou nocou si ich zoberú domov a vyzdobia si vlastné bývanie.

Žiaci I.A triedy, aj keď nie v plnej zostave, každodenne usilovne pracujú na tom, aby svoju triedu pekne vyzdobili, a tak sa pripravili na krásne jarné obdobie. Aj touto činnosťou chcú privolať jar, aby prišla čím rýchlejšie. Všetci sa na ňu veľmi tešia. 

Aj v tomto roku sme si 21. marca pripomenuli  Svetový deň Downovho syndrómu. Už od roku 2006 je venovaný ľuďom s touto diagnózu a pripomínajú si ho vo vyše 65 krajinách sveta – vrátane Slovenska. 21. marec nebol vybraný náhodou, ale je symbolom zhluku troch chromozómov na 21. chromozómovom páre, čo je príčinou vzniku tohto ochorenia.

Deti v našom školskom internáte sa zapojili do „ponožkovej“ akcie - obliekli si na každú nohu inú ponožku a tým symbolicky podporili heslo: „Byť odlišný je normálne“. Pani vychovávateľky vysvetlili deťom, čo znamená toto ochorenie a ako sa prejavuje. Prostredníctvom náučných videí a osobnými skúsenosťami priblížili deťom život „downíkov“ a poukázali na to, akí sú šikovní a čo všetko môžu v živote dokázať. Deti tiež spoločne vytvorili pekný „ponožkový“ plagát k tejto téme.

Pani vychovávateľky z internátu sa kúpou veselých a pestrých ponožiek zapojili aj do akcie organizovanej spoločnosťou Dedoles. Z každého páru ponožiek, ktoré sa predajú v mesiaci marec, venuje Dedoles finančný príspevok 10% na podporu ľudí s Downovým syndrómom. Čiastkou 10 000.- Eur chcú podporiť Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku a zvyšok rozdeliť organizáciám Down Syndrome Internacional a European Down Syndrom Association, ktoré poskytujú podporu organizáciám v ďalších krajinách.

Týmto spôsobom sme vyjadrili podporu, sympatie a akceptáciu ľuďom s touto diagnózou. Cieľom je, aby sa široká verejnosť dozvedela o schopnostiach ľudí s Downovým syndrómom začleniť sa do spoločnosti a odbúrať predsudky voči nim. Symbol rozdielnych ponožiek nám pripomína, že každý sme iný, no práve to robí náš svet pestrejším a krajším.

Prežili sme s deťmi zmysluplné a emotívne popoludnie. A máme radosť z toho, že sme mohli vyjadriť svoju podporu ľuďom s touto diagnózou.

Ako sa začal nový rok, viacerí sme verili, dúfali, že nám prinesie lepšie dni a aspoň malú úľavu od korona opatrení...  Všetci sme si priali, aby sa pandemická situácia zmiernila a my sme mohli opäť začať žiť tak, ako kedysi,  pred ňou.... aby sa opäť mohli stať realitou všednosti, ktoré sme pokladali za samozrejmé....Žiaľ, na splnenie týchto túžob si ešte budeme musieť, zdá sa, nejakú chvíľu počkať. A keďže chceme byť zodpovední a ohľaduplní  k sebe, žiakom, rodičom, kolegom, našim rodinám, ale aj celej spoločnosti, museli sme presunúť vzdelávanie opäť napríklad aj do online priestoru. Aspoň u tých žiakov, ktorí majú to šťastie a vďaka technickým možnostiam a skúsenostiam rodičov či vychovávateľov, vedia zostať v „priamom“ kontakte s sami, vyučujúcimi. V triede IV.A je takým žiakom António Stojka z CDR Žitavce, ktorý sa so mnou pravidelne spája a pokračuje v učení, aj keď nám obom veľmi chýba osobný kontakt a samozrejme aj ostatní žiaci triedy L. S Antóniom sa venujeme najmä čítaniu, zdokonaľujeme čítanie s porozumením, píšeme diktáty, venujeme sa gramatickým javom, počítame príklady, venujeme sa geometrií. Som veľmi šťastná, že môžem vidieť Antóniove pokroky a napredovanie. Je nesmierne šikovný, pracovitý, aktívny  a svedomitý žiak. Moja vďaka patrí  aj pracovníkom CDR Žitavce, najmä vychovávateľom, ktorí nám umožňujú online vyučovanie, podporujú Antónia a skvelo so mnou spolupracujú. No veľmi ma potešil aj prístup ostatných „mojich“ žiakov k dištančnému vzdelávaniu, a aj keď im sociálna situácia nedovoľuje zúčastňovať sa online vzdelávania – a žiaľ pre opatrenia je obmedzená aj činnosť komunitného centra, ktoré mi na jar dokázalo pomôcť pri online výučbe aj žiakov s marginalizovaných komunít - teraz poctivo vypracovávajú zadané úlohy sami, vďaka rodičom mi zasielajú fotografie alebo sme v telefonickom spojení. Verím však, tak ako aj vy ostatní, že sa čoskoro už naozaj budeme vedieť zísť v škole a opäť sa vrátiť ku klasickému „triednemu“ vyučovaniu. Prvoradé je však zdravie. Nie je totiž samozrejmosťou tak, ako mnoho ďalšieho, čo sme si nevážili, nad čím sme hlbšie neuvažovali....
Ostaňte zdraví a snáď s príchodom jari aj pozitívnejšie naladení.

I.A trieda práve zažíva svoje prvé dištančné vzdelávanie. Žiaci usilovne vypracovávajú pracovné listy a zlepšujú svoju jemnú motoriku a zrakovo hmatovú koordináciu. Svoje poznatky si rozširujú aj vychádzkami do zimnej prírody, kde sa oboznamujú s náučnými chodníkmi vo svojom okolí. Hrubú motoriku si zlepšujú pri odpratávaní snehu na chodníku, čím prispievajú k väčšej bezpečnosti občanov v tomto zimnom období. Musíme žiakom tejto triedy udeliť veľkú pochvalu. Jediné s čím sa pasujú len veľmi ťažko je to, že sa nemôžu stretnúť so svojimi spolužiakmi. Ale aj to onedlho príde, ako všetci dúfame.