Už sa nezadržateľne blíži koniec školského roka. Roka, ktorý bol iný, výnimočný, žiaľ nie pozitívnym smerom. A tak by sme chceli aj za našu triedu bilancovať. Bol to rok, kedy sme sa museli prispôsobiť špecifickej situácií a nájsť spôsoby ako sa vzdelávať aj v domácom prostredí. Mnohí to zvládli bez väčších problémov, majú doma rodičov, ktorú sú ochotní a schopní deťom so vzdelávaním pomôcť. Majú potrebnú techniku a novej situácií sa teda dokázali ľahko prispôsobiť. Ale ani žiaci z minoritných sociálnych skupín nezaháľali. Z pochopiteľných dôvodov bolo vzdelávanie na diaľku obtiažnejšie, nedalo sa veľmi pomýšľať na technické vymoženosti a zručnosti žiakov ani ich rodičov. Ale keď sa chce, dá sa (takmer J ) všetko! Aj žiaci zo IV.A sú toho dôkazom. V začiatkoch „koronakrízy“ svedomito vypracovávali zadané úlohy a pracovné listy. Neskôr, za veľkej pomoci pani Palkovičovej, garantky komunitného centra na Ladislavovom dvore, sme aj v tejto komunite dokázali spustiť online vzdelávanie. Veľmi pekne jej chcem ešte raz aj touto cestou poďakovať za skvelý, profesionálny, ale aj ľudský prístup, ochotu sa s nami do tohto „experimentu“ pustiť a milý, srdečný prístup a porozumenie za každých okolností. Bez jej veľkej zanietenosti by sme to iste len ťažko dokázali. A tak sa spolu so mnou, triednou učiteľkou, pustila do obvolávania rodín, aby sme sa dokázali do online vyučovania pustiť. Musím len s potešením skonštatovať, že táto forma vyučovania sa stretla len s pozitívnymi ohlasmi tak detí, ako aj ich rodičov. A tak sme sa každý deň prostredníctvom online sveta a obrazoviek mohli po mesiacoch opäť aj vidieť a počuť. Individuálnym spôsobom sme si preopakovali učivá z čítania, matematiky a vecného učenia. Deti vypracovávali pracovné listy a zvládli dokonca aj diktát na diaľku! Patrí im veľká pochvala za snahu, aktivitu a aj pravidelné zúčastňovanie sa virtuálnych vyučovacích hodín. Som na nich hrdá, ako sa k učeniu aj v takejto situácií postavili a boli zodpovední. Teším sa, že učivo nepozabúdali a sú šikovní rovnako ako keď som ich videla v marci posledný krát. Moje ďakujem patrí aj pani Sebechlebskej, sociálnej pracovníčke v azylovom dome, ktorá mi tiež bola nápomocná pri distribúcii úloh a pracovných listov pre žiaka z tejto lokality. A v neposlednom rade, by som tiež chcela poďakovať vychovávateľom z CDR Žitavce, ktorých spolupráca so mnou bola na výbornej, bezproblémovej úrovni. Zaplavili ma videami z učenia ďalšieho môjho žiaka. A tak môžem spokojne a s potešením povedať, že aj takýto iný, výnimočný, ťažký rok sme zvládli skvelo!
Mgr. Kristína Nagyová – triedna učiteľka